US brutal deathmetalový boom v hlbokom podzemí stále trvá. To, že pri sústredenejšom počúvaní nejednej mladej kapely z jej tvorby nakoniec vylovíte jeden a ten istý kalifornský idol, zas až taká výhra nie je, ale dajme tomu, že tí, ktorých sa to týka v tomto článku, ho uctievajú na slušnej úrovni.

ABHORRENT CASTIGATION – Throne Of Existential Abandonment (2014, New Standard Elite, 41:41)

Za nejakým tým hodnotnejším a zároveň ohavne surovým deathmetalovým extrémom sa už nejaké roky oplatí pozrieť aj do Nemecka. Najnovšie veľký potenciál predvádza spolok ABHORRENT CASTIGATION z Brém a okolia, založený v roku 2012 a dlhohrajúcim albumom debutujúci 1. mája tohto roku.

„Throne Of Existential Abandonment“ po hudobnej stránke zložil gitarista Thorso, otextoval a naručal ho Al a do finálnej podoby im ho pomohli dotiahnuť dvaja hostia. Basgitarové party získali v Rusku od Antona Žichareva (BACK DOOR TO ASYLUM, FLESHBOMB), bicie majú z domova, ale najlepšie možné, od Lilleho Grubera (DEFEATED SANITY).

S takouto zostavou možno od desaťskladbovej zbierky zlobných popevkov očakávať celkom dosť, a sklamanie ani veľmi nehrozí. Veľmi dobrý brutálny a ponurý, drvivý death metal, zľahka strihnutý Kaliforniou (DISGORGE), trochou klasickejších záležitostí, a táto parta mláti aj slamu, v jej prípade rozhodne nie prázdnu.

Celok je prepracovaný, dobre zložený, hoci sa skladby nesú tak akosi v jednej nálade a rytmické vzorce môžu časom začať splývať. Dosť sa pracuje so strednými tempami aj spomaleniami, nie je to len o náklepoch, ale aj vďaka tomu má nahrávka dosť zlovestnú atmosféru. Trochu škoda príliš utlmených gitár, niekedy tam zanikajú drobné hráčske fóry, na druhej strane pekne počuť rinčať a zvoniť basu. Plusom je šťavnatý, v growlových registroch variujúci vokál, a aj to, že textovo materiál nie je kdesi vo sférach kanalizačných výparov. Ak tu u nás zase bude niekedy nejaký Death Fest, túto nemeckú partu, odnedávna s plnou zostavou, by sa oplatilo pozvať. 

7,5/10

Metal Archives
Facebook
Reverbnation

INFECTING THE SWARM – Pathogenesis (2014, Lacerated Enemy Records, 35:45)

Po ďalší nemecký debutový album v žánri brutal death metal sa presunieme skoro na opačný koniec krajiny do bavorského Augsburgu. Postarala sa oň „one man army“ menom Hannes S., ten to všetko vymyslel a nahral sám, a o vydanie sa postaral Zdeněk Šimeček, pred časom opäť nakopnuvší svoju liaheň deathmetalových votrelcov.

Komu ABHORRENT CASTIGATION pripadajú príliš „pomalí“, tomu INFECTING THE SWARM poslúžia ako liek na takú traumu prevelikú. „Pathogenesis“ je klepačka ako sa patrí, navyše s prepracovanými gitarami a slušnou technikou, prekladanou výraznými harmóniami i melodickejšími motívmi.

Hudobne ide o stret „ameriky“, opäť v štýle DISGORGE, a Európy, reprezentovanej extrémnymi, útočnými, ale pritom technicky vypracovanými zverstvami na spôsob talianskych PUTRIDITY. Pôvodne som mal trochu problém s tým, že materiál mi až príliš počuteľne znel ako dielo jediného tvorcu, časom to však povolilo a dnes oceňujem, že niekto vie mať všetko pod kontrolou až takto. Výsledok je veľmi presvedčivý.

V partoch bicích miestami preráža ich naprogramovanosť, ale v porovnaní s viacerými súčasnými „živými“ nahrávkami BDM bubnov je ich znenie v podstate bezproblémové. Na svoje si prídu milovníci viacerých typov výlevkových pažerákových výlevov a takisto tí, ktorí chcú v DM extréme aj nejakú tú tému – tuto je to hodené do sci-fi. Vydarený debut. 

7,5/10 

Metal archives
Facebook
Reverbnation

COPROCEPHALIC – The Oath Of Relinquishment (2014, Lacerated Enemy Records, 44:02)

„Guľové hovno je ťažko vysrať, ľahšie je ho mať miesto hlavy...“ Dôvod, prečo tu citujem LUES DE FUNES pochopíte, keď si preložíte názov tohto vypečeného spolku. Extrémny metal pomazaný hentakým materiálom za normálnych okolností vynechávam, tu je to ale o inom. Aj preto som nakoniec dal šancu už debutovému albumu „Glutonous Chunks“ (Inherited Suffering, 2012), a do dvojky tajvansko-amerického kolektívu som išiel s vysloveným záujmom.

Hsuan Liu (bicie), Larry Wang (vokály) a Christiani Peluso (gitary, predtým aj CEREBRAL ENGORGEMENT a SPLATTERED) hrajú brutálny americký death metal tej najvyššej tonáže, ovplyvnený v mnohom kalifornskou scénou. Hudba je veľmi útočná, surová, zdrvujúca, ale aj nevtieravo technicky podaná a zároveň na nejednom mieste poteší tiež priaznivcov kvalitne urobeného slammingu. Gitarové linky sú prepracované, blysnú sa s nejednou harmóniou a nebránia sa ľahkým úletom k melódiám.

Výraznou devízou COPROCEPHALIC je to, že na BDM netradične veľkú váhu prikladajú atmosfére. Nejde len o pusté krvavé masakrovanie, nad ním sa vznáša čosi viac. Niečo podobné a zároveň celkom iné robia ruskí 7 H. TARGET. Tým z ich technickej megabrutality preráža mrazivá, odľudštená cyber-atmosféra, tajvansko-americká banda zas hrá hrozivo, ponuro a zvlášť z vokálov ide aj akýsi praveký bes. A občas mám pocit, že v pár úsekoch sa hlavy z nevonného produktu priblížili až dokonalosti BROKEN HOPE na „Loathing“.

Ešte teda k vokálom – Larry sám osebe je riadne dieťa rádioaktívnych stôk, taký dinosaurus s nekonečným apetítom, a to si ešte pozval pár nie bezvýznamných hostí. V skladbách č. 2 a 12 sa predvedie Angel Ochoa (v súčasnosti pažerák DISGORGE), v č. 5 a 12 Matti Way (iste netreba nosiť drevo do lesa) a v č. 10 a 12 Blue Jensen (GUTTURAL SECRETE). Tá dvanástka je vlastne taká obdoba toho, čím je v opere koncert troch tenorov, ehm, ehm. Hudobne veľmi dobré, zvukovo baví tiež, tie pretriggerované kopáky sa dajú rozchodiť. BDM chasa, len si ten album dajte, „lezie“ sa do neho trochu ťažšie, ale potom vydrží dlho. 

8,5/10 

Metal Archives
Bandcamp
Facebook

PATHOLOGY – Throne Of Reign (2014, samovydanie, 32:08)

Už nejaký čas neubehne rok bez toho, aby som nepísal recenziu na nový album kalifornskej BDM chrliarne PATHOLOGY. Hranie a vydávanie ich baví, za osem rokov osem albumov, mňa o dosť menej baví vymýšľať o ich tvorbe porád niečo nové, takže aby ste boli v obraze, prečítajte si toto, toto a toto a o hudbe tejto dnes už zrejme len štúdiovej záležitosti budete vedieť všetko.

Ja k aktuálnej nahrávke, za ktorou po hudobnej stránke stoja Dave Astor (bicie, vokály) a Tim Tisczenko (gitary), dodám len toľko, že od PATHOLOGY nečakajte nič prekvapujúco nové a strhujúce. Je to skrátka remeselne dobre urobený (= vymyslený a zložený) produkt, taký chytľavý hutný brutal death kalifornského štýlu, s celkom fajn gitarovými linkami a harmóniami, v ktorých vás nikto nebude nudiť technickými onaniami. A ako hlavný vokalista to opäť nachrlil Matti Way, takže čo kurva vlastne chcete. Vlastný ksicht to má, škoda že to nemá basu a že je to síce vlastne fajn vec, ale tak akosi mám pocit, že „konšpirátori“ definitívne nabrali smer „syndróm AMON AMARTH“, lenže neurobíš nič, keďže hrajú čo ich baví.

7/10

Metal Archives
Oficiálna stránka